logo Progresívneho Slovenska a Spolu

Inkluzívnytrh

Michal Páleník

Michal Páleník - Progresívne Slovenskoqr kod na stranku

Inkluzívny trh

Čo chceme inkluzívnym trhom dosiahnuť? aby každý človek mal reálnu a férovú šancu na zamestnanie. bez ohľadu na to, či býva v Bratislave alebo v Ratkovskom Bystrom, či má vysokú alebo základnú školu, bez ohľadu na etnicitu.

Inkluzívny trh

Na Slovensku je veľa nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných a iných skupín ľudí veľmi vzdialených od trhu práce (napr. osoby po výkone trestu, osoby bez domova). Bežní zamestnávatelia majú obavy zobrať do zamestnania takýchto ľudí, je veľmi otázne, akí budú zamestnanci, keďže posledné roky nemali reálne zamestnanie. Pri týchto skupinách často stačí prvý riadok do životopisu, aby sa výrazne zvýšilo ich uplatnenie na trhu práce.

Zároveň existuje množstvo aktivít, ktoré by sa mali realizovať, ale sa nerealizujú: turistické chodníky stále zarastajú, potoky sa vylievajú, sneh na cyklochodníkoch zavadzia, invázne rastliny stále rastú, … Ďalšia časť aktivít sa môže realizovať v oveľa väčšom rozsahu: obnova kultúrneho dedičstva či pomáhanie babičkám z vlaku. Časť aktivít sa realizuje s cieľom zamestnať čo najmenej ľudí. Druhý problém sú toky financií vo verejnom sektore: ak chce malá obec zabezpečiť zamestnanie ľudí, musí za nich platiť odvody a dane. Tým vlastne financuje zdravotné poisťovne a sociálnu poisťovňu, ktoré to ale danej obci nijakým spôsobom nevrátia. Aby obec naplno využila svoj rozpočet, používa rôzne divné formy zapájania nezamestnaných (napr. aktivačné práce).

Inkluzívny trh je najjednoduchšia možnosť, ako tieto dve časti prepojiť: využiť dlhodobo nezamestnaných na rozumnú a potrebnú prácu.

Aké sú rozdiely oproti súčasnému prístupu?

  • Používajú sa štandardné zmluvné vzťahy, je súčasťou bežného verejného obstarávania.
  • Podstatná je odrobená práca, nie prezenčná listina: pri kontrole zo strany štátu je podstatné, či bola práca urobená, či bola mzda zaplatená, nie koľko hodín ktorý človek vykázal.
  • Zamestnanie integračných zamestnancov je na štandardnú pracovnú zmluvu, so štandardnými právami a povinnosťami, na štandardnú pracovnú dobu, s možnosťou odmien či postihov. Už na inkluzívnom trhu sa odstránia problémy s exekúciami (je to bežný pracovný príjem, nie dávka), s dĺžkou práce či s dochádzaním.
  • O prijatí konkrétneho človeka nerozhoduje starosta (čo je v prípade obcí, kde sú desiatky percent voličov v cieľovej skupine, obrovské riziko volebnej korupcie). Človek nie je odkázaný na svojvôľu starostu, ale môže získať pracovné miesto aj v susednej obci či meste.

Fungovanie inkluzívneho trhu

Samotná technická realizácia je vzhľadom na súčasnú legislatívu obtiažna. Zákon o verejnom obstarávaní nespolupracuje so zákonom o obecnom zriadení, národné parky nemajú podľa svojich štatútov možnosť riešiť nezamestnanosť. Hlavným problémom je ale fakt, že priame náklady na prácu bývalých dlhodobo nezamestnaných sú pre danú inštitúciu, napríklad obec, vyššie. To, že z tohto profitujú iné verejné inštitúcie, už obec nevidí. Ministerstvo zdravotníctva zaplatené odvody obci nevráti.

Preto presadzujeme inkluzívny trh, aby sme tieto administratívno-technické problémy odstránili.

Cieľom inkluzívneho trhu je:

  • aby vo verejnej zákazke mohla byť podmienka na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných,
  • aby toto bolo jednoduché a administratívne nenáročné,
  • aby to často robili všetky verejné inštitúcie,
  • aby sa tým zamestnali desaťtisíce ľudí,
  • (aby to bolo efektívne, transparentné, dôveryhodné, …).

pohľadu verejnej inštitúcie, ako zadávateľa verejného obstarávania, je dôležité, aby začlenenie dlhodobo nezamestnaných do zákaziek bolo jednoduché a jednotné. Verejný obstarávateľ v podmienkach zákazky, popri iných technických parametroch, určí aj integračnú sumu, teda sumu v €, ktorá musí pritiecť ako plat cieľovej skupine (bývalí dlhodobo nezamestnaní, bývalí väzni, osoby bez domova, …). Keďže integračná suma bude pojem definovaný v zákone, nebude musieť každý verejný obstarávateľ definovať tento pojem nanovo, výrazne sa aj skrátia a sprehľadnia podmienky verejného obstarávania. Pri samotnej realizácii zákazky bude verejný obstarávateľ kontrolovať, popri plnení samotnej zákazky, či sumy na faktúrach od dodávateľa sedia so zmluvou a či integračné sumy na faktúrach sedia s integračnou sumou vo VO. V prípade, že tieto integračné sumy sedia, všetko je v poriadku, v prípade, že nie, vo vyhláške budú definované jednotné sankcie. Pre obstarávateľa teda nepribudnú prakticky žiadne úlohy.

Dodávateľ pri prihlasovaní sa do verejného obstarávania vie, popri iných parametroch VO, aj aká je očakávaná integračná suma. Dopredu teda vie nastaviť svoje výrobné stratégie tak, aby dané podmienky splnil. Integračnú sumu vie zdokladovať buďto riadnym zamestnaním integračných zamestnancov (a zaplatením mzdy) alebo objednaním služieb od inkluzívnych podnikov (a takto si outsourcovať časť služieb, vrátane integračnej sumy). Druhá forma bude asi častejšia. Dodávateľ na konci mesiaca/štvrťroka vie zrátať mzdové náklady integračných zamestnancov a integračné sumy od inkluzívnych podnikov. Toto je horný limit, ktorý vie dať na vystavené faktúry ako integračnú sumu. Keďže faktúry nemusí vystavovať mesačne, ale až po ukončení etapy, môže si integračnú sumu preniesť do neskoršieho obdobia. Integračné sumy bude uvádzať do kontrolného výkazu DPH a integračných zamestnancov bude prihlasovať do Sociálnej poisťovne pod špeciálnym kódom.

Inkluzívny podnik bude špecializovaný integračný podnik, ktorý môže robiť subdodávky s integračnými sumami. Aby si túto integračnú sumu zo subdodávky mohli rátať ako integračnú sumu priami dodávatelia, bude musieť byť platená v mesačných intervaloch s týždennou splatnosťou – to zabezpečí dobrý cashflow malých inkluzívnych podnikov. Keďže inkluzívny podnik si všetky náklady zaráta do výšky faktúry, nebudú potrebné žiadne dotácie a ani ich administratíva. Mzdové náklady cieľovej skupiny i stáleho personálu, cestovné či drobný materiál budú súčasťou faktúry. Inkluzívny podnik bude mať okrem bežných povinností podnikateľa a zamestnávateľa povinnosť pustiť svojich integračných zamestnancov, ak si nájdu miesto na otvorenom trhu práce, s týždennou výpovednou lehotou. Okrem toho robí sporenie pre svojich integračných zamestnancov a robí výkazy o integračných sumách, aj keď nie je platcom DPH.

Kontrola tohto systému bude jednoduchá:

  • úrady práce vedia, ktoré rodné čísla spĺňajú podmienky cieľovej skupiny,
  • Sociálna poisťovňa vie, ktoré IČO zaplatilo aké mzdy ktorým rodným číslam,
  • Finančná správa vie, ktoré IČO vystavili aké faktúry s akými integračnými sumami.

Hlavná výhoda inkluzívneho trhu je, že zdroje na zamestnávanie sú centralizované, ale rozhodovanie o tom, ktoré aktivity robiť, je na úrovni najbližšej ľuďom. V rozpočte stačí urobiť, popri mzdových, bežných a kapitálových výdavkoch, integračné výdavky. Ako tieto financie verejné inštitúcie minú, je na ich uvážení, avšak musia ich zdokladovať ako integračné sumy na jednotlivých faktúrach. Takto sa veľmi jednoducho dá zhora, z úrovne štátneho rozpočtu, určiť, koľko € bude určených na mzdy bývalých dlhodobo nezamestnaných, aby títo získali prvé reálne zamestnanie po dlhej dobe.

čo týmto chceme dosiahnuť?

aby každý človek mal reálnu šancu na zamestnanie. bez ohľadu na to, či býva v Bratislave alebo v Ratkovskom Bystrom, či má vysokú alebo základnú školu, bez ohľadu na etnicitu. Inkluzívny trh tomuto výrazne pomôže.


https://www.palenik.sk/inkluzivny-trh
Aby bol príjem progresívny
Oplatí sa pracovať?
Slovensko podľa SMERu
Mesiac školenia = rok vysokej školy?